Saturday 21 December 2013

The Laghu Vayu Stuti by Vadiraja

The Vayu Stuti was first composed by Trivikrama Panditacharya. It is a poem in Sanskrit or Stuti in praise of Madhwacharya.
One day, Trivikrama Panditacharya saw all the three incarnations of Hanuma, Bheema and Madhwacharya together worshipping Rama, Krishna and Vedavyasa in Udupi. Overcome with devotion, he then went on to compose this stuti celebrating the three avatars.
The Vayu Stuti comprises 41 paras. It is usual practice to chant the Vayu Stuti by starting and ending it with the Narasimha Nakha Stuti, a short two-para composition by Madhwacharya in praise of Lord Narasimha.
When Trivikrama Panditacharya presented the Vayu Stuti to Madhwacharya, he insisted that the work should not be dedicated to his praise alone and instantly composed the Nakha Stuti and instructed that it be chanted before and after the Vayu Stuti.
The four lines composed by Madhwacharya are:

“pAntvasmAn puruhUtavairibalavanmAta~NgamAdyadghaTA-
kumbhoccAdrivipATanAdhikapaTupratyekavajrAyitAH .
shrImatkaNThIravAsyapratatasunakharA dAritArAtidUra-
pradhvasthadhvAntashAntapravitatamanasA bhAvitA nAkivR^indaiH”

Since then, the Vayu Stuti also came to be known as Hari Vayu Stuti.
After this Stuti, Kalyani Devi, the sister of  Madhwacharya also composed a smaller version of the Hari Vayu Stuti which she called Laghu Vayu Stuti.
After her, another woman by the same name of Kalyani Devi, who happened to be the daughter of Trivikrama Panditacharya also composed a Laghu Vayu Stuti.
Two centuries later, Variraja (1480-1600), the saint from Sode, composed the Laghu Vayu Stuthi in praise of Madhwacharya.
The composition is as follows:

shrImadviShNvaaj~jadiMda janisi pavananu kEsarI kShEtradalli
kaMjaakShi sItegaagi lavaNajaladhiyaM laMGisi laM<keyalli |
iddaMthaa raavaNannu raghupana karadi niMgisi bhUmiyiMda
kUDiddaa raaGavannu  bhajisi meredi kiMpuruShaa khaMDadalli     ||1||

A vaayu bhImanaagi suravara baladiM kObbidaamaagadanannu
kirmIraM kIcakannu bakamuKakhalaraM duShTaduryOdhanannu |
kUMdu raajaashvamEdha pramukhamakhagaLaM maaDi kRuShNaarpaNeMdu
raajaadhiraajanaagi sujanarapatiyu meradanu saadhu baMdhu        ||2||

praag janmadvEShadiMda kaliyali maNimaan saMkaraacaaryanaagi
brahmaahaM nirguNOhaM vitatha vacanadiM ellaraM keDisalaagi |
aj~jaanaakhyanadiMda  sujanara matiyu mlaanavaM poMdirallu
shrISaj~jaa shiradi vahisi kurukula patiyU  AdanU madhvasUrYaa        ||3||

sarvaj~ja shrIshanEvE vidhibhavamukharu  shrIhari daasarEnE
satyEvE Ijagattu janavu trividhavu nitya paMcaprabhEda |
IshaadhInEvE sarvashrutigidanuguNaa aMdadEvE pramaaNaa
hIgeMdu madhvasUrya tiLisi sujanake adanu divyamOdaa        ||4||

kELeMdu maayivaadI sakalasuravanu maMdigaLyaj~janallaa
jij~jaasya brahmanaaraayaNa  sakalajagatparimitiyannu balla |
nInariyO ninna naari hagalu iraLali jaaravaamaaDuvOdu
brahmaahaM nirguNeMdO vitatha vacanavu hyaaMga nIADavOdu    ||5||

maayaavaadige maanahInajanake shuddhilladaanaayige
maayi saMkarage samIranagadaa peTTiMdalE muktiyu |
nityaMdhatama ahudu eMdu tiLidu aj~jaanavaM varjisi
shrImudraasaha gOpicaMdanavannu dEhaMgaLalyarcisi    ||6||

||iti shrIvaadiraajaviracita kannaDalaGuvaayustutiH samaaptaa||
||shrIkRuShNaarpaNamastu ||

The lyrics in Sanskrit:

श्रीमद्विष्ण्वाज्ञदिंद जनिसि पवननु कॆसरी क्षॆत्रदल्लि
कंजाक्षि सीतेगागि लवणजलधियं लंघिसि लंकेयल्लि
इद्दंथा रावणन्नु रघुपन करदि निंगिसि भूमियिंद
कूडिद्दा राघवन्नु  भजिसि मेरेदि किंपुरुषा खंडदल्लि     ॥१॥

वायु भीमनागि सुरवर बलदिं कॊब्बिदामागदनन्नु
किर्मीरं कीचकन्नु बकमुखखलरं दुष्टदुर्यॊधनन्नु
कूंदु राजाश्वमॆध प्रमुखमखगळं माडि कृष्णार्पणेंदु
राजाधिराजनागि सुजनरपतियु मेरदनु साधु बंधु        ॥२॥

प्राग् जन्मद्वॆषदिंद कलियलि मणिमान् संकराचार्यनागि
ब्रह्माहं निर्गुणॊहं वितथ वचनदिं एल्लरं केडिसलागि
अज्ञानाख्यनदिंद  सुजनर मतियु म्लानवं पोंदिरल्लु
श्रीशज्ञा शिरदि वहिसि कुरुकुल पतियू  आदनू मध्वसूर्य़ा        ॥३॥

सर्वज्ञ श्रीशनॆवॆ विधिभवमुखरु  श्रीहरि दासरॆनॆ
सत्यॆवॆ ईजगत्तु जनवु त्रिविधवु नित्य पंचप्रभॆद
ईशाधीनॆवॆ सर्वश्रुतिगिदनुगुणा अंददॆवॆ प्रमाणा
हीगेंदु मध्वसूर्य तिळिसि सुजनके अदनु दिव्यमॊदा        ॥४॥

कॆळेंदु मायिवादी सकलसुरवनु मंदिगळ्यज्ञनल्ला
जिज्ञास्य ब्रह्मनारायण  सकलजगत्परिमितियन्नु बल्ल
नीनरियॊ निन्न नारि हगलु इरळलि जारवामाडुवॊदु
ब्रह्माहं निर्गुणेंदॊ वितथ वचनवु ह्यांग नीआडवॊदु    ॥५॥

मायावादिगे मानहीनजनके शुद्धिल्लदानायिगे
मायि संकरगे समीरनगदा पेट्टिंदलॆ मुक्तियु
नित्यंधतम अहुदु एंदु तिळिदु अज्ञानवं वर्जिसि
श्रीमुद्रासह गॊपिचंदनवन्नु दॆहंगळल्यर्चिसि    ॥६॥

॥इति श्रीवादिराजविरचित कन्नडलघुवायुस्तुतिः समाप्ता॥


The Kannada lyrics are as follows:


ಶ್ರೀಮದ್ವಿಷ್ಣ್ವಾಜ್ಞದಿಂದ ಜನಿಸಿ ಪವನನು ಕೇಸರೀ ಕ್ಷೇತ್ರದಲ್ಲಿ
ಕಂಜಾಕ್ಷಿ ಸೀತೆಗಾಗಿ ಲವಣಜಲಧಿಯಂ ಲಂಘಿಸಿ ಲಂಕೆಯಲ್ಲಿ |
ಇದ್ದಂಥಾ ರಾವಣನ್ನು ರಘುಪನ ಕರದಿ ನಿಂಗಿಸಿ ಭೂಮಿಯಿಂದ
ಕೂಡಿದ್ದಾ ರಾಘವನ್ನು  ಭಜಿಸಿ ಮೆರೆದಿ ಕಿಂಪುರುಷಾ ಖಂಡದಲ್ಲಿ     ||||

ವಾಯು ಭೀಮನಾಗಿ ಸುರವರ ಬಲದಿಂ ಕೋಬ್ಬಿದಾಮಾಗದನನ್ನು
ಕಿರ್ಮೀರಂ ಕೀಚಕನ್ನು ಬಕಮುಖಖಲರಂ ದುಷ್ಟದುರ್ಯೋಧನನ್ನು |
ಕೂಂದು ರಾಜಾಶ್ವಮೇಧ ಪ್ರಮುಖಮಖಗಳಂ ಮಾಡಿ ಕೃಷ್ಣಾರ್ಪಣೆಂದು
ರಾಜಾಧಿರಾಜನಾಗಿ ಸುಜನರಪತಿಯು ಮೆರದನು ಸಾಧು ಬಂಧು        ||||

ಪ್ರಾಗ್ ಜನ್ಮದ್ವೇಷದಿಂದ ಕಲಿಯಲಿ ಮಣಿಮಾನ್ ಸಂಕರಾಚಾರ್ಯನಾಗಿ
ಬ್ರಹ್ಮಾಹಂ ನಿರ್ಗುಣೋಹಂ ವಿತಥ ವಚನದಿಂ ಎಲ್ಲರಂ ಕೆಡಿಸಲಾಗಿ |
ಅಜ್ಞಾನಾಖ್ಯನದಿಂದ  ಸುಜನರ ಮತಿಯು ಮ್ಲಾನವಂ ಪೊಂದಿರಲ್ಲು
ಶ್ರೀಶಜ್ಞಾ ಶಿರದಿ ವಹಿಸಿ ಕುರುಕುಲ ಪತಿಯೂ  ಆದನೂ ಮಧ್ವಸೂರ್ಯಾ        ||||

ಸರ್ವಜ್ಞ ಶ್ರೀಶನೇವೇ ವಿಧಿಭವಮುಖರು  ಶ್ರೀಹರಿ ದಾಸರೇನೇ
ಸತ್ಯೇವೇ ಈಜಗತ್ತು ಜನವು ತ್ರಿವಿಧವು ನಿತ್ಯ ಪಂಚಪ್ರಭೇದ |
ಈಶಾಧೀನೇವೇ ಸರ್ವಶ್ರುತಿಗಿದನುಗುಣಾ ಅಂದದೇವೇ ಪ್ರಮಾಣಾ
ಹೀಗೆಂದು ಮಧ್ವಸೂರ್ಯ ತಿಳಿಸಿ ಸುಜನಕೆ ಅದನು ದಿವ್ಯಮೋದಾ        ||||

ಕೇಳೆಂದು ಮಾಯಿವಾದೀ ಸಕಲಸುರವನು ಮಂದಿಗಳ್ಯಜ್ಞನಲ್ಲಾ
ಜಿಜ್ಞಾಸ್ಯ ಬ್ರಹ್ಮನಾರಾಯಣ  ಸಕಲಜಗತ್ಪರಿಮಿತಿಯನ್ನು ಬಲ್ಲ |
ನೀನರಿಯೋ ನಿನ್ನ ನಾರಿ ಹಗಲು ಇರಳಲಿ ಜಾರವಾಮಾಡುವೋದು
ಬ್ರಹ್ಮಾಹಂ ನಿರ್ಗುಣೆಂದೋ ವಿತಥ ವಚನವು ಹ್ಯಾಂಗ ನೀಆಡವೋದು    ||||

ಮಾಯಾವಾದಿಗೆ ಮಾನಹೀನಜನಕೆ ಶುದ್ಧಿಲ್ಲದಾನಾಯಿಗೆ
ಮಾಯಿ ಸಂಕರಗೆ ಸಮೀರನಗದಾ ಪೆಟ್ಟಿಂದಲೇ ಮುಕ್ತಿಯು |
ನಿತ್ಯಂಧತಮ ಅಹುದು ಎಂದು ತಿಳಿದು ಅಜ್ಞಾನವಂ ವರ್ಜಿಸಿ
ಶ್ರೀಮುದ್ರಾಸಹ ಗೋಪಿಚಂದನವನ್ನು ದೇಹಂಗಳಲ್ಯರ್ಚಿಸಿ    ||||

||
ಇತಿ ಶ್ರೀವಾದಿರಾಜವಿರಚಿತ ಕನ್ನಡಲಘುವಾಯುಸ್ತುತಿಃ ಸಮಾಪ್ತಾ||

No comments:

Post a Comment